História a výhody aplikácií v cloude
Rýchle získavanie a zdieľanie informácií je činnosť, ktorá posunula efektivitu ľudstva míľovými krokmi dopredu. Internet, okrem iného, priniesol ešte jednu významnú vec, možnosť presunúť/zdieľať svoje výpočtové potreby. Cloud computing (vo voľnom preklade výpočtové mračno) priniesol obrovskú výhodu, a to efektívne využívanie prostriedkov, čo znamená, že ak niekto potrebuje výpočtový výkon, tak ho má kedykoľvek k dispozícii a platí ho len počas doby, kedy ho potrebuje.
Miera využitia zdieľania prostriedkov delí cloud na modely. Medzi základné modely cloudu patrí:
- IaaS – infraštruktúra ako služba,
- PaaS – platforma ako služba,
- SaaS – softvér ako služba.
Každý model má svoje špecifiká, v nasledujúcich riadkoch sa zameriame hlavne na model SaaS – softvér ako služba.
História Cloudu
Salesforce bola prvá spoločnosť, ktorá už v roku 1999 ponúkala aplikácie cez internet – išlo o predzvesť SaaS. Jej inovatívny a pioniersky prístup ponúkal softvérové programy koncovým užívateľom. Program, alebo aplikácia mohli byť stiahnuté kýmkoľvek – podmienkou bol len internetový prístup. Začiatkom milénia táto oblasť rástla so zdieľaním videa, hudby a ďalších médií, ktoré boli hostované a ponúkané online. UX priniesla možnosť ponúkať dáta bežným užívateľom, ktoré predtým takmer výlučne využívali programátori a technickí nadšenci.
Amazon ako prvá spoločnosť na svete zaviedla v roku 2002 infraštruktúru ako službu (web-based
retail services), ktorú čoskoro nato nasledovali aj ďalšie spoločnosti.
V roku 2006 to bola znova spoločnosť Amazon, ktorá spustila Amazon Web Services a prostredníctvom nich ponúkala služby pre svojich klientov. Jedna konkrétna služba, nazvaná Amazon Mechanical Turk ponúkla rôzne cloud-based služby ako priestor (storage), výpočtový výkon (computation) a umelú inteligenciu. Ďalšia služba, nazývaná Elastic Compute Cloud (EC2) ponúkla jednotlivcom prenájom virtuálnych strojov a použitie ich vlastných programov.
V rovnakom roku, Google spustil svoju službu Google Docs Services. Spočiatku dve separátne služby (Google Spreadsheets a Writely) ponúkli editáciu, ukladanie a zdieľanie dokumentov. Dokumenty boli kompatibilné s aplikáciami MS Office.
V roku 2007 malý startup s menom Netflix spustil web so streamovaním videa na vyžiadanie. Celá architektúra Netflixu je dodnes založená na cloudových riešeniach.
Veľkí technologickí hráči začali ponúkať svoje vlastné riešenia cloudu: IBM (SmartCloud), Apple (iCloud), Oracle (Oracle Cloud) a Microsoft (Azure).
V roku 2008 bolo vydané AWS API pre distribuované privátne cloudy. V rovnakom roku v NASA bol vydaný prvý open source softvér pre nasadzovanie privátnych a hybridných cloudov – OpenNebula. Privátne cloudy sa začali rozširovať až v roku 2010 a to zásluhou spoločností ako AWS, Microsoft a OpenStack, ktoré pre ne implementovali funkčné riešenia. V nasledujúcom roku bol predstavený pojem hybridný cloud (Hybrid
Cloud), ktorý mal poskytovať značnú výmenu informácií medzi privátnym a verejným cloudom, a tiež presúvanie záťaže medzi týmito dvoma cloudmi.
Ďalším pojmom, ktorý sa v tých rokoch zaviedol bol Multi Cloud. Ide o možnosť využívať rôzne služby rôznych poskytovateľov a nebyť závislý na jednom konkrétnom.
V roku 2014 Cloud
Computing už obsahoval všetky základné funkcionality a väčšia pozornosť sa začala venovať bezpečnosti (security). Tá sa v cloude rýchlo zvyšovala a dobehla úroveň bezpečnosti v tradičných IT riešeniach.
Vývojári a cloud
Jedným z hlavných používateľov cloudových služieb sú v súčasnosti vývojári aplikácií. V roku 2016 sa cloud začal meniť z prostredia vhodného pre vývojárov na prostredie určené pre vývojárov. Vývojári aplikácií začali naplno využívať cloud pre nástroje, ktoré im poskytuje. Veľký počet služieb sa snaží byť priateľský k vývojárom, aby prilákal viac zákazníkov. Uvedomujúc si potrebu a potenciál zisku, dodávatelia cloudu vyvinuli (a naďalej vyvíjajú) nástroje, ktoré vývojári aplikácií chcú a potrebujú.
Kontajnerizácia
V roku 2013 prišiel Docker so svojimi kontajnermi (nie veľmi úspešné pokusy boli aj skôr). Riešenie kontajnerov bolo zrazu extrémne efektívne a funkčné. Potrebu organizovať (orchestrovať) kontajnery začali riešiť špecializované nástroje. Medzi najrozšírenejšie patrí Kubernetes, ktorý vyvinula spoločnosť Google v roku 2014.
Orchestračné nástroje ponúkajú rôzne výhody ako dostupnosť, škálovateľnosť, bezpečnosť, či automatickú nasaditeľnosť. Tieto nové možnosti rozšírili využitie DevOps procesov, nových technológií a lepších softvérových architektúr. Vývojári aplikácií si zase museli rozšíriť vedomosti a princípy, vďaka ktorým dokázali vytvárať odolné, stabilné a spoľahlivé systémy, ktoré dokážu zvládnuť zložité a dlhotrvajúce biznisové procesy.
Výhody cloudu
Aplikácie v cloude je ideálne vždy kombinovať so správnou softvérovou architektúrou a vývojovou metodikou. Medzi výhody aplikácií v cloude určite patrí:
- Využívanie aplikácií bez nutnosti vlastniť infraštruktúru,
- infraštruktúra v cloude zvyšuje spoľahlivosť a dostupnosť aplikácií vďaka redundantnej infraštruktúre,
- rýchly (automatický) spôsob nasadenia aplikácií,
- škálovateľnosť a flexibilita aplikácií,
- rýchlejší time-to-market - čas od vzniku biznisovej požiadavky po jej doručenie zákazníkovi.
