Aktualizácie systémov - 2.časť

Systémy, na ktorých je postavený náš svet, čelia neustálym hrozbám a zvyšujúcim sa požiadavkám zo strany trhu. Ich schopnosti v konečnom dôsledku závisia od ich pravidelnej aktualizácie. V pokračovaní článku o aktualizácií systémov sa dozviete:

Na to, aby systémy vedeli plnohodnotne pracovať, spĺňali bezpečnostné štandardy, na ktoré sa kladie čím ďalej tým väčší dôraz, aby prinášali nové funkčnosti a možnosti integrácie, je priam nevyhnutné všetky na pravidelnej báze aktualizovať.

Štandardná pravidelnosť býva napríklad raz za týždeň, raz za mesiac, raz za rok a taktiež aj raz za niekoľko rokov. Aký cyklus využiť je otázka, na ktorú sa nedá triviálne odpovedať. Všeobecná odpoveď každého odborníka by bola poznačená jeho oblasťou vedomostí a technológiou, ktorú využíva alebo spravuje. Odpoveď na otázku, či mať jeden cyklus na všetky systémy vo firme rovnaký alebo rozdielny, závisí najmä od toho, ako ktorý systém je pre ktorú firmu dôležitý. Pre jednu spoločnosť to môže byť jeden systém a pre druhú zas úplne iný.

Výpadok poskytovania celej služby alebo jej časti je, samozrejme, neželaný stav a od systémov vždy očakávame, aby plnili svoj účel na 100%. Ide o ideálny stav, avšak v realite dochádza vždy k určitej odchýlke. Hoci rôznymi opatreniami sa ideálnemu stavu vieme dostatočne priblížiť. Podľa toho, ako je to pre nás dôležité, rôzne opatrenia na priblíženie sa ideálnemu stavu nesú so sebou niekedy nemalé náklady a v konečnom dôsledku sa aj tak vždy pristúpi na kompromis, ktorý dáva konkrétnej firme zmysel.

V závislosti od kritickosti systémov sa následne rozhodujeme, aká pravidelnosť aktualizačného cyklu je pre nás najvýhodnejšia. Základom je teda určenie, ktoré konkrétne systémy sú pre nás kritické a do nich treba investovať potrebné zdroje, aby sme dosiahli ich požadovanú dostupnosť, funkčnosť a bezpečnosť ako aj efektivitu práce. Dané systémy si rozmaznávame a tie nám na oplátku budú poskytovať plnú funkčnosť a spoľahlivosť, ktorú od nich očakávame.

Starostlivosť o systémy si môžeme predstaviť analogicky so starostlivosťou o automobil. Ak chceme, aby nám naše auto dlho a spoľahlivo slúžilo, musíme sa oň starať. Starať znamená pravidelne ho kontrolovať (monitorovať) a pravidelne meniť olej či filtre, veď tie ovplyvňujú, čo dýchame v aute alebo vypúšťame do ovzdušia a to má následne dopad na naše zdravie a našu prírodu. Musíme prezúvať pneumatiky podľa zimnej či letnej sezóny, ako aj opravovať poškodené diely alebo ich vymieňať za nové, aby jazda autom bola bezpečná a pohodlná. Môžeme sa tiež rozhodnúť auto do určitej miery inovovať a vylepšovať, aby sme z neho dosiahli lepší výkon, kvalitu jazdy či komfort, po ktorom túžime.

Starostlivosť o digitálny systém si vyžaduje podobné zaobchádzanie, obzvlášť, ak ide o náš kritický systém. Taký systém si vyžaduje neustálu starostlivosť vo forme monitorovania, proaktívneho riešenia problémov a aplikovania aktualizácií.

Úplným opakom starostlivosti o digitálny systém je s ním nič nerobiť a spoliehať sa na to, ako bol v minulosti implementovaný. Keďže teraz funguje, nie je potrebné s ním nič robiť, veď aj načo, implementácia nás stála nemalé náklady, prečo investovať ďalšie zdroje do následnej starostlivosti? V skutočnosti, nič nie je zadarmo, hoci sa to v niektorých prípadoch na začiatku môže javiť inak. V konečnom dôsledku nás starostlivosť vždy stojí náklady, či priame formou investícií alebo nepriame, vo forme kapacít špecializovaných odborníkov, ktorých si musíme najať.

Ak sa rozhodujeme v čomkoľvek, či už v oblasti systémov alebo služieb, či používať pravidelnú alebo nepravidelnú aktualizáciu, či vôbec aktualizovať alebo neaktualizovať, ako aj či treba všetky systémy monitorovať alebo len niektoré, prípadne žiadne, je nutné všetko porovnávať jedna k jednej. To znamená porovnávať produkty v rovnakých kategóriách, či triedach a s rovnakou podporou.

Kúpa niečoho je vždy iba vstupná investícia a udržiavanie predstavuje následnú investíciu. Ak ubehne dostatočne veľa času, práve tá druhá svojou výškou ďaleko prevýši sumu, ktorú sme do systému vložili pri jeho implementácií. Je to úplne normálne, keďže o systémy je nielen potrebné sa neustále starať a investovať do ich údržby a vývoja, ale aj naše požiadavky na systém časom spravidla rastú a vyvíjajú sa podľa našich potrieb v aktuálnom čase.

Aktualizácia väčšiny digitálnych systémov býva rozdelená do dvoch kategórií: patchovanie a upgradovanie.

Patchovanie je zvyčajne aplikovanie malých aktualizácií bez výrazných zmien softvéru, ktoré spravidla opravia známe chyby, či už funkčné alebo bezpečnostné alebo prichádzajú s malými zmenami, ktoré sú pre funkčnosť systému dôležité. Upgrade systému je prechod na jeho vyššiu verziu, ktorá spravidla opravuje funkčné a bezpečnostné chyby, rovnako ako patchovanie, ale navyše dochádza aj k výraznejším zmenám softvéru: úpravy kompatibility a podpory prostredí, zmeny technológií, úprava používateľských rozhraní, pridanie nových funkčností a ukončenie zastaralých.

Patchovanie sa zvyčajne vykonáva niekoľkokrát v rámci roka a vykonávať by sa malo najmä pre systémy, ktoré sú pre firmu kritické a tým pádom vyžadujú mať systém čo najaktuálnejší, aby bola zabezpečená jeho plná funkčnosť, stabilita a bezpečnosť. Upgrade systému sa vykonáva menej frekventovane ako patchovanie. Zvyčajne je to raz za pár rokov, avšak vždy to závisí od spôsobu vydávania nových verzií softvérovou spoločnosťou, ktorá vyvíja konkrétny systém (softvér). Veľké softvérové spoločnosti zvyknú prichádzať aj s verziami, ktoré majú dlhodobejšiu podporu (životnosť na trhu) ako aj s verziami, ktoré majú krátkodobú životnosť. Verzie systémov s krátkodobou životnosťou sú určené skôr pre spoločnosti, ktoré daný systém využívajú v rámci svojho vlastného systému, respektíve ide o systém postavený na danom riešení. Slúžia najmä na predstavenie nových funkčností a ukončenie zastaralých s cieľom prispôsobenia systému, ktorý na danom systéme závisí alebo je na ňom vyvinutý s cieľom plynulého prechodu a zabezpečenia kompatibility, či podpory nových funkčností, s ktorými príde na trh verzia s dlhodobou podporou.

Aktualizácia je jeden z hlavných pilierov starostlivosti o systém. Zabezpečuje, aby bol systém funkčný, bezpečný, stabilný a efektívny. Aj vďaka aktualizáciám vieme používať systémy pre biznis, objavovať novú zábavu a v neposlednom rade, aj ochrana zdravia a nášho bezpečia sa môže neustále zdokonaľovať práve vďaka aktualizáciám.

To, či sa má systém aktualizovať alebo nie, je bezpredmetné. To, ako často systém aktualizovať závisí od firemných štandardov pre kritické a nekritické systémy a prostredia. Pravidelnosť aktualizácie by mala byť nastavená tak, aby nedochádzalo ku krajným situáciám, keď dodávateľ systému, ktorý používame, nás doslova tlačí do aktualizácií z dôvodu, že končí podpora systému na určitú funkčnosť, verziu, prostredie, či integrované systémy. Ide o výnimočnú situáciu, ktorej je potrebné predchádzať pravidelným aktualizovaním systému. Inak môže dôjsť k situácii, keď firma s takouto situáciou aktuálne nerátala a nemá pripravené zdroje na investovanie do inovovania. Takto sa dostáva do stresujúcich situácií a vytvára si voči aktualizáciám odpor.

Pravidelný cyklus aktualizácie systému umožňuje sa vopred pripraviť na tieto aktivity a lepšie s nimi počítať v budúcich obdobiach. Pravidelný cyklus aktualizácií je súčasťou životného cyklu každého systému, ktorý plní vo firme niekedy malú, inokedy dôležitú rolu, bez ktorej by biznis nefungoval podľa našich očakávaní a neplnil úlohy, na ktoré bol pôvodne implementovaný.

Pravidelný cyklus aktualizácií sa týka všetkých systémov, používaných vo všetkých sektoroch od zábavy, bezpečnosti, zdravia, výroby, či služieb, od malých bezvýznamných produktov až po tie najväčšie. Na základe toho je potrebné si nastaviť a dodržiavať vo firme štandardy pre aktualizáciu systémov podľa  technológií a produktov, ktoré firma využíva.