Aktualizácie systémov - 1.časť

Systémy, na ktorých je postavený náš svet, čelia neustálym hrozbám a zvyšujúcim sa požiadavkám zo strany trhu. Ich schopnosti v konečnom dôsledku závisia od ich pravidelnej aktualizácie. V tomto článku sa budeme venovať dôležitosti aktualizácie ako kľúčového aspektu vývoja technológií ako takých.

V texte sa tiež dozviete:

Dnešná doba je plná technológií, s ktorými sa stretávame alebo ich aj priamo využívame pri denno-denných aktivitách, či už v pracovnej alebo súkromnej sfére. Pri hľadaní receptu na varenie, ak si chceme niečo kúpiť, prečítať alebo pozrieť film, prípadne ak si naše dieťa chce zahrať nejakú hru, všade využívame digitálne technológie. Tie stretávame v rôznych podobách, od klasického stolového počítača, cez mobily a tablety a sú tiež implementované do rôznych nástrojov a zariadení ako sú autá, spotrebiče v domácnosti, záhradná technika, až po výkonné servery bežiace v datacentrách, ktoré pre naše zariadenia poskytujú služby v rámci všetkých oblasti, od zábavy až po ochranu a zdravie nás všetkých. V každom odvetví a v každej pracovnej pozícii sa môžeme stretnúť s počítačovým systémom v rôznych podobách, bez ktorého si súčasný život nevieme už ani predstaviť.

Vo všeobecnosti, počítačové systémy pozostávajú zo vzájomne poprepájaných fyzických súčiastok (hardvéru), ktoré bez príslušného softvéru nebudú plniť žiadny účel. Softvér, to nie je iba kancelársky balík, internetový prehliadač alebo nejaká video hra, softvér je napríklad aj operačný systém. A ešte aj ten, aby sa vedel spustiť na príslušnom zariadení, vyžaduje základný štartovací softvér (BIOS), ktorý po fyzickom zapnutí zariadenia vyhľadá dostupný operačný systém, naštartuje ho a predá mu riadenie.

Softvér je počítačový program na konkrétny účel. Nič nie je dokonalé a každý softvér obsahuje vývojové chyby, ktoré sa vývojárske spoločnosti rôznymi procesmi snažia minimalizovať. Svet, v ktorom žijeme, nie je ideálny a to je často na ňom to najlepšie. Štandardný cyklus vývoja softvéru obsahuje riešenie chýb (bugov) v bezpečnostnej a v logickej úrovni, zefektívňovanie funkcionalít, ako aj prinášanie nových funkcionalít podľa požiadaviek trhu.

V rámci vývojového cyklu, každý softvér má priradenú verziu, v ktorej boli riešené konkrétne chyby a pribudli nové funkčnosti. Ako všetko ostatné, tak aj softvér po určitej dobe dôjde k limitom svojho dizajnu voči obdobiu, kedy vznikol a dochádza ku koncu jeho životnosti a konečnému vyradeniu z trhu, kedy aj končí preňho podpora. Následne staré riešenie nahrádza nové, ktoré odráža súčasné požiadavky trhu, čiže samotných používateľov. Ukončenie životnosti sa nemusí týkať rovno celého softvéru, ale niekedy iba jednej jeho časti alebo funkcie, ktorú nahrádza iná. Tu už ale môže byť potrebné reimplementovať časť riešení, aby systém bol plne funkčný. V rámci efektivity prác sa nebude každý venovať vývoju kolesa, keď ho už raz niekto vyvinul. Práve naopak, so samotným vymysleným kolesom môžeme už vyvinúť ďalšie technológie, ako napríklad fúrik, bicykel, či auto.

Vo všeobecnosti sa dá povedať, že systémy využívajú iné systémy a tak tvoria konkrétne riešenie (produkt). Aby systémy vedeli medzi sebou spolupracovať, je potrebné, aby boli kompatibilné. Vzhľadom k životnému cyklu systémov je potrebné ich aktualizovať a tým pádom ich udržiavať kompatibilné voči ďalším systémom. To zabezpečí ich funkčnosť, stabilitu a bezpečnosť, navyše, s novými verziami prichádzajú aj nové funkčnosti, ktoré nám v konečnom dôsledku pomáhajú pracovať efektívnejšie a komfortnejšie.

Problémom súčasnej doby je, že systémy sa buď vôbec neaktualizujú, alebo sa aktualizujú nepravidelne v dlhých intervaloch. Každý z nás už niekedy odložil aktualizáciu systému, a potom ju odložil znova a znova z rôznych dôvodov. Ako sa hovorieva: keď sa chce, hľadá sa spôsob a ak sa nechce, hľadá sa dôvod. Dôvodov prečo nič nerobiť je množstvo. Nakoniec po dlhom odkladaní nervózne dáme systém konečne aktualizovať, lebo už nás do toho dotlačil a nemáme inú možnosť.

Potom, keď sme dlhšiu dobu niečo neaktualizovali, sme nespokojní, čo sa aktualizáciou opäť zmenilo a prečo zase nejaké veci nefungujú tak, ako by mali. Ide o problém skokovej nepravidelnej aktualizácie verzus pravidelnej častej aktualizácie, pri ktorej sme postupne oboznamovaní so zmenami systému a priebežne sa zmenám prispôsobujeme. Vzorec optimálneho pristupovania k aktualizácii systémov je stále ten istý, bez ohľadu na to, či ide o mobilný telefón, súkromný počítač alebo firemný softvér.

Na jednej strane chceme novšie, rýchlejšie, jednoduchšie a stabilnejšie systémy, ale na druhej strane zmeny neradi aplikujeme do praxe, keďže to od nás vyžaduje postupné sa prispôsobovanie a neustále vzdelávanie. Mnohokrát, keď už aktualizujeme systém, viac sme ochotní aktualizačný cyklus akceptovať pri menej biznisovo dôležitých zariadeniach, ako sú mobilné telefóny či operačné systémy osobných počítačov, keďže väčšina z nich nás k automatickej aktualizácii dotlačí.

V protiklade k tomu stoja firemné systémy, ktorých aktualizácie z osobitných dôvodov bývajú vykonávané manuálne alebo poloautomaticky. Pritom práve na týchto systémoch je postavený náš biznis, náš svet, naša stabilita a zdravie. Tieto systémy sú pre firmy aj pre celú spoločnosť kľúčové a dôležité a práve o tieto systémy by sme sa mali adekvátne starať a dávať im patričnú pozornosť a starostlivosť, ktorou je aj samotná pravidelná aktualizácia.

Prečo máme aktualizovať naše systémy ak nám stále všetko ide a nechceme nič meniť? Dôvodom je udržateľnosť, podpora a bezpečnosť. Nie je reálne, aby softvérová firma udržiavala a podporovala zastaralé technológie množstvo rokov do minulosti a popri tom vyvíjala nové a bola konkurencieschopná. To všetko platí aj pre bezpečnosť, ide o bezpečnostné hrozby, ktoré môžu ovplyvniť funkčnosť nášho systému alebo umožniť krádež firemných dát, ktoré sú jadrom každej firmy a mali by byť adekvátne chránené. Strata firemných dát automaticky oslabuje firmu na trhu z hľadiska zníženej dôvery zákazníkov, dostupnosti služieb, či stability vývoja produktov ako aj z dôvodu, že firemné dáta môžu byť zneužité na rôzne účely. Bezpečnostné hrozby nestriehnu iba na internete, ale v dnešnej dobe aj vo firemnej sieti, kde každý používateľ, každá aplikácia a prístup do siete, predstavuje určité bezpečnostné riziko, ktoré je potrebné neustále vyhodnocovať, prispôsobovať bezpečnostné nastavenia a odporúčania ako aj zabezpečovať, aby naše systémy boli plne chránené pred potencionálnymi hrozbami. Jeden zo základných typov ochrán je pravidelná aktualizácia systémov.

Jednotlivé systémy od seba závisia a navzájom sa využívajú. Všetky systémy sa tvoria z iných systémov alebo ich postupne rozširujú s tým, ako sa aj vyvíjajú nové, efektívnejšie systémy. Jeden bez druhého fungovať nebudú, chyba jedného systému ovplyvňuje dostupnosť iného, výkon jedného má dopad na výkon druhého. Systémy sú navzájom prepojené od štartovacej BIOS aplikácie až po desktopovú, sieťovú, či cloudovú aplikáciu, čím vytvárajú ucelený celok (konkrétne riešenie). BIOS naštartuje operačný systém, operačný systém naštartuje aplikácie a služby, ktoré sú potrebné pre funkčnosť spúšťaného systému. Až následne sa používateľ prihlási a naštartuje si potrebné aplikácie podľa toho, čo ide robiť. Aplikácie, ktoré si naštartuje, sú integrované so serverovými, či cloudovými službami, ktoré tvoria funkčnú fungujúcu aplikáciu. Na základe tohto príkladu je vidno, že všetko so všetkým súvisí a tým pádom na seba aj navzájom vplýva. Aby systémy mohli medzi sebou bezproblémovo komunikovať a vymieňať si informácie, musia byť medzi sebou kompatibilné. Kompatibilita, či podpora systému na druhom systéme ovplyvňuje a zabezpečuje jeho funkčnosť.

Aj keď to nesúvisí priamo s aktualizáciou systémov, treba si uvedomiť, že základným kameňom fungujúceho systému je hardvér, či už ide o výpočtový hardvér, hardvér na ukladanie dát alebo sieťový hardvér, ktorý zabezpečuje sieťovú komunikáciu medzi systémami. Aj v rámci samotného hardvéru nie je všetko so všetkým kompatibilné a nekomunikuje na spoločnom rozhraní. V závislosti od požadovaného účelu (cieľového riešenia) sa spravidla vyskladá hardvér, ktorý je určený pre konkrétny typ systému.

Systémy majú rôzne požiadavky, od nárokov na výpočtový výkon, grafický výkon, pamäť, veľkosť diskového úložiska, či jeho rýchlosť, až po ochranu dát a zabezpečenie odolnosti systému proti výpadkom. Nesprávne nakonfigurovaný hardvér pre konkrétne typy riešení vie mať za následok negatívne ovplyvňovanie systémov navzájom medzi sebou, čo môže spôsobiť používateľsky citeľné výkonnostné problémy. Väčšina z nás nechodí ďaleko po kritiku systému, ktorý používame a hneď odsudzuje aplikáciu s ktorou pracuje, ak sa zdá, že je pomalá a zase v nej niečo nefunguje podľa predstáv. Ako všade, to zlé najčastejšie „schytá“ ten, kto je prvý na rane, v tomto prípade koncové používateľské rozhranie.

Nie vždy musí byť pritom problém na úrovni samotného softvéru. Nielen aplikácie sa ovplyvňujú, ale aj samotný hardvér ovplyvňuje výkon aplikácií. Hardvér funguje na základe riadiaceho softvéru (hardvérový ovládač) v rámci operačného systému. Ten zabezpečuje komunikačné rozhranie medzi ďalšími systémami, či už je to klávesnica, monitor alebo čokoľvek iné. Aby bol hardvér plne funkčný, vyžaduje si mať naaplikované správne a aktuálne hardvérové ovládače. Tie sú, samozrejme, len ďalšími aplikáciami, ktoré – presne ako tušíte – si vyžadujú taktiež aktuálnu podporovanú a stabilnú verziu, aby vedeli plniť svoj účel.

Aplikácia, aby sa vôbec dala použiť, musí obsahovať používateľské rozhranie, či už ide o grafické, textové či iné, ale pre svoju funkčnosť vyžaduje prístup buď k ďalším aplikáciám/službám, ktoré jej poskytnú potrebné dáta alebo má vlastný databázový systém. Databáza je tiež iba ďalší typ aplikácie. Ide o špecifickú aplikáciu, ktorej účelom je ukladanie a práca s dátami. Tie následne poskytuje aplikačnej vrstve.

Už len keď chcete ovládať TV, potrebujete diaľkový ovládač, pomocou ktorého viete TV zapnúť, vypnúť, či si prepnúť na svoju obľúbenú stanicu. V danom prípade je fyzický ovládač používateľské rozhranie a na samotné sledovanie televíznych staníc je potrebná služba, ktorú pre vás poskytuje TV operátor. Na základe dát uložených v databáze máte sprístupnené stanice, ktoré ste si predplatili. V dnešnej dobe ide väčšinou o cloudovú službu, ku ktorej sa pripojíte pomocou vášho TV cez internet (sieťové rozhranie). Ak by ste mali starý televízor, ktorý by nepodporoval nové technológie alebo podporoval len čiastočne, nebolo by možné ho použiť bez ďalších prídavných zariadení, alebo by boli dostupné len funkčnosti v nejakom obmedzenom režime. Ide o typický príklad ako viacero technológií a služieb, kompatibilných a prepojených medzi sebou, zabezpečuje finálny produkt (službu).

Vo výsledku teda máme hardvér (fyzické komponenty) a softvér (systémy/aplikácie) a vzájomná práca systémov medzi sebou závisí od kompatibility hardvérovej a softvérovej časti. Následne záleží aj na kompatibilite medzi jednotlivými softvérovými časťami, operačným systémom s hardvérom a aplikáciami a medzi aplikáciami navzájom. Aby všetko bežalo ako má, je potrebné byť na kompatibilných verziách systémov.

Kompatibilita systémov znamená, že systémy vedia medzi sebou komunikovať a daná komunikácia medzi systémami je plne podporovaná. Kompatibilitu konkrétneho systému voči inému určuje vývojár softvéru, ktorý systém vyvíja na konkrétny účel a podporuje (garantuje) jeho plnú funkčnosť a stabilitu voči iným systémom.

Príkladom môže byť kancelársky softvér. Aby bolo možné kancelársky softvér nainštalovať a aby fungoval podľa očakávaní, vyžaduje si podporované (kompatibilné) prostredie operačného systému. Konkrétny operačný systém si vyžaduje podporované hardvérové prostredie, ktoré obsahuje podporované hardvérové ovládače (väčšinou minimálne pre klávesnicu a myš), aby sme vedeli s daným kancelárskym balíkom pracovať a tým pádom mohol plniť účel, na ktorý bol vytvorený.

Časom nevyhnutne nastane situácia, kedy náš pomyselný kancelársky softvér prestane podporovať pôvodnú verziu operačného systému a v danom prípade, aby sme ho vedeli aj naďalej používať v aktuálnej a podporovanej verzii, bude nevyhnutné, aby sme prešli na vyššiu verziu operačného systému, ktorá je podporovaná kancelárskym softvérom.

Štandardný aktualizačný cyklus zabezpečuje, aby systém, ktorý používame, bol stabilný, bezpečný a prinášal nám nové funkcionality, čo uľahčujú a spríjemňujú prácu a najmä zabezpečujú udržiavanie kompatibility medzi systémami. Kedykoľvek a kdekoľvek chceme inštalovať nový softvér alebo pôvodný upgradovať, či migrovať na nové prostredie, je nevyhnuté myslieť na kompatibilitu prostredia, v ktorom softvér bude bežať, ako aj na kompatibilitu verzií systémov, ktoré sú do nášho softvéru integrované. To isté platí aj pre integráciu softvéru, ktorý používame, do iných systémov.

Kompatibilita je jeden z pilierov zabezpečujúcich funkčnosť systémov, ktoré používame. Kompatibilita je priamo prepojená s konceptom podpory. Podpora, resp. podporované prostredia pre softvér, ktorý používame, nám okrem jeho funkčnosti zabezpečuje aj možnosť využiť servisné služby, či uplatnenie si reklamácie, ktoré sa vzťahujú len na podporované verzie systémov, ktoré sú vzájomne kompatibilné.

Prečo vlastne časom končí podpora prostredí, ktoré doteraz boli podporované? Zjednodušene ide o udržateľnosť a večný súboj starých technológií s novými. Prakticky žiadna softvérová firma nemá kapacity, aby si mohla dovoliť udržiavať svoj softvér kompatibilný a podporovaný so všetkými starými systémami a so systémami, ktoré majú ukončenú životnosť alebo pomaly končia svoju životnosť a zároveň, aby ich softvérové riešenie prinášalo nové funkčnosti a používalo nové technológie, ktoré trh vyžaduje a tak bola konkurencieschopná.

Ide o nerealizovateľný stav, keďže okrem vlastných zdrojov je celé prostredie závislé aj od životnosti vzájomne spolupracujúcich systémov, ktorých vývoj a udržiavanie zabezpečujú ďalšie a ďalšie softvérové spoločnosti. Z toho dôvodu sa spravidla v rámci vývojového cyklu v jednom momente ukončí podpora a kompatibilita s jedným systémom a zároveň sa vytvára nová podpora a kompatibilita voči aktuálnym systémom spĺňajúcim súčasné požiadavky zákazníkov.