Pandémia je skutočným spúšťačom digitálnej revolúcie
Pandémia COVID 19 zatriasla nielen našimi súkromnými životmi, priniesla aj problémy, s ktorými sa musia vyrovnávať všetky odvetvia ekonomiky vrátane výrobných firiem. Dokonca aj zdanlivo neotrasiteľné ťahúne ako automobilky museli okrem dočasného a logického poklesu predaja čeliť úplne novým problémom. V čom je situácia iná, než, povedzme, počas poslednej ekonomickej krízy v roku 2009?
Najväčší rozdiel je v jej dynamike, premenlivosti a v tom, že nezasahuje firmy rovnomerne. Sú celé odvetvia alebo aj konkrétne firmy, ktorých kríza negatívne zasiahla, iné naopak výrazne akcelerovala. Schválne spomínam aj rozdiely v konkrétnych firmách, nakoľko je jasné, že napríklad gastro ako sektor utrpelo výrazný zásah, ale rozdiely sú aj vo firmách v rovnakom odvetví. Napríklad v strojárskej výrobe sú firmy, ktorých odbyt vzhľadom na typ ich zákaziek výrazne prepadol, iné „zriaďujú“ tretiu zmenu a nemôžu nájsť pracovníkov.
Okrem dlhodobých zmien a nutnosti strategických rozhodnutí prináša táto kríza veľmi rýchle zmeny, ktoré majú strmý nábeh a krátke trvanie, na ktoré je nutné pružne reagovať s čo najmenšími nákladmi. Do celého komplexu problémov krízy zasahujú aj vznikajúce alebo už existujúce javy ako logistické výpadky a s tým spojený nedostatok materiálov a rast cien základných materiálov. V neposlednom rade tiež vstupuje do hry nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily pre kľúčové pozície vo výrobe, čo sa odráža buď na zjednodušovaní pracovného prostredia a úkonov, alebo na automatizácii firiem. Dalo by sa povedať, že predikcia toho, čo bude zajtra a ako sa bude situácia a reakcia na ňu vyvíjať, je zložitejšia než kedykoľvek predtým.
Ako môžu firmy reagovať na podobné neočakávané situácie? Už z ich povahy predsa vyplýva, že sa nedajú predikovať.
Sú určité „vyvolené“ firmy, ktoré majú to šťastie, že nemusia reagovať vôbec, kríza im navyše priniesla nečakané zvýšenie odbytu a príležitosti. Ostatní, ktorí krízu zvládajú, mali to šťastie, že dokázali dynamicky a rýchlo vykonať zmeny. Mám na mysli integrácie nových procesov, otvorenie nových odbytových kanálov, strategické plánovanie zásob a výroby, prípadne automatizovanie časti výroby alebo skladu. Zároveň museli nájsť spôsob, ako získavať pri všetkých zmenách a náročnosti, ktorú to prinieslo, kvalitné výstupy, či už pre vlastnú potrebu, vzhľadom na legislatívu alebo pre svojich obchodných partnerov.
Akú úlohu v tom všetkom zohráva digitalizácia? Podľa mnohých odborníkov prebiehajúcu krízu omnoho lepšie zvládajú firmy, ktoré už boli na tomto poli aktívne a mali napríklad fungujúci e-shop. Badáte aj vy zvýšený dopyt po automatizácii procesov vo firmách?
Počas tohto relatívne krátkeho času sme boli svedkami masívneho prechodu do e-commerce. Zvýšili sa požiadavky na lepšie strategické plánovanie materiálov, detailnejšie sledovanie a vyhodnotenie zákaziek, zrýchlenie a sprehľadnenie toku informácií, ale aj investícií do automatizácie vo výrobe alebo v logistike. Investície do automatizácie uskutočňujú aj firmy, od ktorých by sa to vzhľadom na ich veľkosť za štandardnej situácie neočakávalo. Výrazný dopyt po automatizácii vidíme aj na vzraste firiem, ktoré sa automatizáciou zaoberajú. V určitých prípadoch zmenili firmy v tomto období aj typ svojich zákaziek, aby prešli do oblasti s vyšším dopytom a aby takéto zmeny vnútorných procesov firmy neboli len kozmetického charakteru.
V čom spočíva nevýhoda takýchto čiastkových riešení?
Riešenia, ktoré firmy realizovali, môžu stáť aj osve. Napríklad e-shop nemusí mať nutne napojenie na ostatné systémy firmy, výstup z programov CAD/CAM môže byť prenášaný a spracovávaný pre potreby TPV ručne, vyhodnotenie výroby a zákaziek sa dá robiť do určitej miery separátne, rovnako ako plánovanie zásob, automatizácia môže byť samostatný celok, do ktorého sú vstupné dáta zadávané rovnako ručne. Vo väčšine prípadov to však znamená určitý stupeň diskomfortu a prácnosti, nepresnosti informácií, prípadne značné predĺženie času ich spracovania. Zároveň nie je využívaný plný potenciál riešenia, nakoľko synergiu prináša až integrácia do procesov a informačných tokov firmy.
Mohli by ste to spresniť nejakým konkrétnym príkladom z výrobného prostredia?
Zoberme si napríklad plánovanie materiálových zdrojov. Na to, aby bolo efektívne, potrebujeme prístup k informáciám o aktuálnych dostupných zásobách, minimálnych a maximálnych stavoch, materiálových tokoch a dopyte vrátane dopyte z e-commerce prostredia. Potrebujeme mať tiež prehľad o rezerváciách materiálu pre produkty a aj projektované očakávania odbytu produktov, ktoré možno pretaviť do potreby materiálov v čase.
Tieto informácie sú nutné v ideálnom prípade online, ale stoja zároveň aj na ďalších pilieroch. Minimálne a maximálne zásoby je nutné nastavovať na základe obrátkovosti vrátane predikcie a v niektorých prípadoch výkyvov podľa sezóny. Plánovanie vo výrobe je postavané s ohľadom na jej kapacity, čo so sebou nesie potrebu pravidelne evidovať zrealizovanú výrobu a mať prehľad o jej aktuálnom stave.
Realizovanie pohybov v sklade musí byť v reálnom čase a nie s oneskoreným zaznamenávaním. Takýchto zložiek, ktorých zmeny majú vplyv na dobré materiálové plánovanie, je viacero a je dôležité vedieť ich vyhodnotiť hneď, ako nastanú. Na základe toho viete pružne reagovať napríklad posunutím termínu nákupnej objednávky, výroby alebo požiadavky zákazníka na posun dodania produktu. Takto by sa dalo pokračovať aj pri ďalších oblastiach, ako je riadenie automatizovaného skladu, riadenie alebo zber údajov z automatizácie vo výrobe, vyhodnotenie zákaziek a podobne.
Takéto zložité problémy zjavne vyžadujú riešenie, ktoré dokáže integrovať rôzne zdroje dát a údajov.
Presne tak, pretože ak sú informačné zdroje roztrieštené, dajú sa prepájať rôznymi dátovými mostíkmi, čo však spomaľuje ich implementáciu a reakciu na zmeny. Preto je ideálnym stavom možnosť čo najviac procesov a informačných tokov integrovať do jedného komplexného systému, ktorý navyše umožňuje možnosť zmien.
Aké konkrétne nástroje a riešenia máte na mysli?
Vo väčšine prípadov sa bavíme o ERP, teda o podnikovom informačnom systéme, ktorý dokáže pokryť dané oblasti a má schopnosť integrovať sa do rôznych špecializovaných programov tretích strán ako CAD/CAM či nestingové nástroje. Rovnako sa vie integrovať do automatických skladových systémov a výrobných strojov, prípadne umožňuje zaznamenávanie zberu údajov z periférnych technológií, ako sú RFID, váhy a podobne.
V tomto prípade musia byť systémy ERP komplexné a musia plne pokrývať procesy firmy. Od materiálových tokov a riadenia zásob cez plánovanie a riadenie výroby, CRM a riadenie predaja a nákupu až po riadenie projektov, kvality, personálnych zdrojov a dochádzky. Musia alebo mali by umožňovať zaznamenávať a riadiť širokú bázu informácií, vďaka ktorým možno následne plánovať a riadiť zdroje firmy od materiálových cez kapacitné až po personálne a vyhodnocovať požadované ukazovatele v čase tak, aby mohli byť reakcie na zmeny priam okamžité.
Sú však tieto riešenia prenosné? Môže, povedzme, jeden softvér fungovať aj v diametrálne odlišných segmentoch výroby, logistiky alebo manažmentu?
Možné to je. Vyžaduje to modulárnosť systému, jeho schopnosť širokého nastavenia a personalizácie. V tomto prípade by systém nemal byť „tvrdý“ a zameraný na jeden druh procesu, mal by byť dostatočne flexibilný a nastaviteľný, aby vedel pokryť rôzne typy procesov, napríklad od zákazkovej cez konštrukčnú až po sériovú výrobu, a to dokonca v jednej firme. Nie je výnimkou, keď sú v jednej firme viaceré divízie, ktoré majú rôzne procesy, a teda aj pohľady na realizáciu procesov a na zadávanie, spracovanie a kontrolu údajov.
Zároveň by mal umožniť personalizáciu prostredia, nakoľko sa veľký dôraz kladie aj na prehľadnosť a orientáciu v systéme a validáciu vykonávaných úkonov a zapisovaných údajov. Práve v tejto dobe sa ukazuje flexibilný systém ako výrazný prínos. To, čo v minulosti mohlo ostať bez zmeny roky, resp. k zmenám mohlo prichádzať postupne, môže byť dnes otázkou nutnosti v mesiacoch alebo dňoch.
Znie to určite rozumne. Logicky sa však núka otázka, či takéto riešenia nie sú nákladné a či je investícia do nich návratná. Zvlášť pre menšie či stredne veľké firmy.
Práve tu pomáha možnosť modularity a nastavení. Malé firmy alebo firmy, ktoré sa doteraz nezaoberali výrazným pokrytím informačných tokov, môžu začať s minimom, ktoré im pomôže vyriešiť najväčšie problémy alebo dosiahnuť na príležitosti, keďže pravidlo 80/20 funguje pomerne dobre. Zároveň však potrebujú možnosť toto minimum flexibilne rozšíriť, či už do hĺbky, alebo o nové oblasti či integrácie. Jednoducho komplexný systém, ktorý vie rásť spolu s firmou a dokáže „pochopiť“, že nie všetko sa dá spraviť naraz a v plnom výkone a aj napriek tomu je nutné dosahovať výstupy.
Takéto riešenie je potom návratné. Na jednej strane eliminuje nutnosť po určitom čase opustiť prípadné jednoduché riešenia a znovu investovať do implementácie a školenia personálu, na strane druhej eliminuje nutnosť investovať veľké prvotné zdroje, finančné alebo kapacitné, do zavádzania sofistikovaného a komplexného systému, ale aktuálne nad možnosti a potreby firmy.
Neodrazí sa toto všetko aj na trhu práce?
Určite áno a nemusíme hovoriť iba o budúcom čase. Problémy s pracovnou silou tu boli už pred krízou. Čoraz viac je nutné zjednodušovať a sprehľadňovať fyzické aj mentálne pracovné úkony vrátane validácie správnosti alebo úplnosti údajov v systéme. Čoraz častejšie je cieľom, aby pracovníci zvládali prácu vo výrobe či logistiku rýchlo, presne a efektívne s minimalizovaním chybovosti. V dnešnej dobe to už nie je o tom, že automatizácia systému, jeho zjednodušenie a sprehľadnenie niekoho pripraví o prácu, ale o tom, že sa jeho pozornosť presunie na iné úkony.
