Pred 26 rokmi startup piatich programátorov. Dnes nadnárodná spoločnosť.
Bradatí chlapíci s výraznými okuliarmi už neokupujú iba londýnske, amsterdamské či berlínske kaviarne, natrafíme na nich takmer v každom slovenskom mestečku. Používajú Instagram a Twitter, zakladajú technologické startupy a spočiatku sa všade stretávajú s nedôverou a veľavravným klopkaním na čelo. Dokonca aj u nás na Slovensku však nejde o nič nové, to iba história sa opakuje v modernejšej podobe. Ubehlo už štvrť storočia odkedy sa pätica mladých Slovákov rozhodla spraviť revolúciu v tom, ako sa u nás riadia firmy.
Písal sa rok 1989, Slovensko vtedy ešte spolu s českými bratmi ťarbavo vykročilo do novej fázy svojej, tentoraz už demokratickej, existencie. Mladíci Ertl, Lang, Vosyka, Kukan a Rada vzdialene pripomínali výzorom dnešných hipstrov iba náhodou. Nemali firmu, kancelárie, výpočtovú techniku ani žiadny kapitál, zato však mali spoločný sen o IT spoločnosti, ktorá zmení Slovensko. V dobe, keď u nás neexistovali mobilné telefóny, internet sa používal iba v laboratóriách a väčšina monitorov blikala výlučne na zeleno, túžili takmer všetci počítačoví nadšenci po vývoji nových počítačových hier a iných zábavných a vzrušujúcich projektoch. Vízia piatich kamarátov vytvoriť programy, ktoré budú riadiť slovenské firmy, pôsobila v tejto dobe ako z iného sveta.
„Bol to Peter Ertl, ktorého explozívna energia a odvaha dala veci do pohybu. Bol ako raketa, ktorá horí rýchlo ale krátko. Preto sa aj po krátkom čase rozhodol odísť. Ale bol to on, ktorý úplne na začiatku vedel presvedčiť našich prvých zákazníkov, že to, čo potrebujú sú pécéčká a na nich naše programy. Mne z jeho odvahy skôr behal mráz po chrbte“, smeje sa dnes nad svojimi začiatkami jeden zo zakladateľov František Rada.
Podobne ako pred nimi Bill Gates a Steve Jobs so Stevom Wozniakom, prvé mesiace mali ďaleko od fungovania profesionálnych firiem. Ich „startup“ nemal žiadnych zamestnancov, ale to vlastne nevadilo, pretože nemal ani žiadnych zákazníkov a nič nepredával. Programátori Ertl, Lang, Vosyka, Kukan a Rada však po nociach pracovali vo svojich obývačkách na novom systéme pre riadenie ekonomiky a logistiky firiem, bez ktorého sa už onedlho nepohla z miesta prakticky žiadna naša stredne veľká firma. Aj keď začiatky boli ťažké a pomalé, slovenská ekonomika rástla a vznikali stále nové a nové spoločnosti, ktoré pochopili, že práve počítačový softvér im umožní znižovať náklady a pracovať efektívnejšie.
Dnes neodmysliteľná DPH nahradila dovtedy používanú daň z obratu a tak, ako štát pripravoval jednu zmenu za druhou a upravoval legislatívu podnikateľom doslova pod nohami, firmy z celého Slovenska hľadali spôsoby ako sa so zmenami vysporiadať a nenechať sa zvalcovať novou administratívou. Softvér, ktorý preberie zodpovednosť za celú ekonomickú agendu sa javil ako ideálne riešenie. Obchodu sa darilo a zákazníci prichádzali sami. Na konci roku 1995 prekročil počet zákazníkov hranicu 1000; zo startupu sa stala významná IT firma a to všetko v dobe, keď každý klient dostal v zásade okrem potrasenia rukou len manuál a jednu disketu, na ktorú sa zmestil celý program.
Po dvoch dekádach úspešného podnikania začalo byť Slovensko konečne primalé. Informačný systém pevne zviazaný s lokálnym jazykom a legislatívou nie je ľahko exportovateľný na iné trhy a čoraz väčší zmysel začal dávať vstup strategického investora do spoločnosti. Zároveň sa tým realizoval tajný sen každého poriadneho startupistu: mať zo svojej firmy úspešný „exit“, vybrať si zaslúžený zisk a nechať ju v rukách silného partnera, ktorý ju nielenže nezhumpľuje, ale zveľadí. V roku 2008 sa tak zavŕšil proces včlenenia slovenského Datalocku do nadnárodnej skupiny Asseco Solutions.
„Bolo to krásne 20 ročné obdobie, v ktorom sme si ako spoločníci zachovali 100% vzájomnú dôveru. Moje poďakovanie patrí Petrovi Langovi, ktorý po celý ten čas stál na čele firmy a nebyť jeho tento text dnes nečítate. Jeho osobnosť, osobný charakter bol základom našej firemnej kultúry. A túto kultúru nám pomáhali rozvíjať nesmierne šikovní, lojálni kolegovia, ktorí sa k nám postupne pridávali a sú s nami dodnes. S mnohými sme sa stali priateľmi a za to som vďačný.“, uzatvára František Rada.
Originál článku nájdete aj v marcovom vydaní FORBES.
